Firmy preto podľa Karlubíka očakávajú od slovenskej vlády, že bude
presadzovať kroky, ktoré povedú k čo najmenším negatívnym dopadom.
Hlavné úsilie je potrebné zamerať na energie a pomoc štátu priemyslu, čo
odporúča aj Európska komisia (EK) vo svojom vyhlásení "Dočasný krízový
rámec štátnej pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie".
Upozornil, že v prípade zemného plynu žiadna rýchla alternatíva nie je,
pri rope je to čiastočne možné, ak sa nájdu dodávatelia a prepravné
kapacity. Postupné znižovanie závislosti od Ruska pri zemnom plyne je
reálne tak, ako to naznačil minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) v
horizonte asi piatich rokov.
"Žiadame preto vládu SR, aby pri politických rozhodnutiach sama aj na
úrovni orgánov Európskej únie brala do úvahy ekonomickú realitu a možné
negatívne dopady. Pri akýchkoľvek strategických rozhodnutiach je
potrebné mať dopadové štúdie, ktoré budú zároveň obsahovať náhradné
vecné riešenia a predovšetkým ich finančné krytie, vrátane
prefinancovania dopadov na podniky a obyvateľstvo. Krajiny ako Slovensko
takéto zdroje nemajú, riešenie je možné len na úrovni EÚ, resp. aj s
podporou krajín NATO, predovšetkým USA," konštatoval Karlubík.
Poznamenal, že EÚ bude zohrávať veľkú úlohu v pomoci štátom. Musí však
zvoliť iný prístup pre prímorské krajiny, ktoré si vedia lacnejšie
priviesť plyn a iné komodity z okolitých kontinentov, a pre vnútrozemské
štáty.
Poukázal na to, že súčasné zvyšovanie cien energií zásadne ovplyvňuje
konkurencieschopnosť slovenského priemyslu, ďaleko viacej ako u
niektorých krajín, napríklad tých s priaznivejšou geografickou polohou
či prístupom k moru. Premietnutie rastu cien do niekoľkonásobného
zvyšovania cien zákazníkom už niekde nie je ani možné. Priame vstupy do
výroby v niektorých prípadoch prevyšujú aj zdražené ceny výrobkov a
zákazníci to už nie sú schopní akceptovať. K tomu je potrebné prirátať
ďalšie náklady na dopravu (ceny pohonných hmôt).
"Podniky sú významnými platcami daní, ktoré idú do sociálneho
systému, pri odstavení prevádzok a výroby hrozia riziká aj štátu a z
toho vyplývajúci nedostatok financií v štátnom rozpočte. Pri porovnaní
štátnej pomoci u nás a v zahraničí Slovensko zaostáva," povedal Karlubík.
Dodal, že EK prijala 23. marca dočasný krízový rámec, aby umožnila
členským štátom využiť flexibilitu predpokladanú v pravidlách štátnej
pomoci na podporu hospodárstva v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu.